Bunky obsahujú chromozómy.  Chromozómy sú zložené z DNA. DNA –deoxyribonukleová kyselina je zložená z génov. Každý gén vytvára istý typ bielkoviny (proteínu) ktorá vytvára istý znak (vlohu) – prejavuje sa na fyziológii, alebo vzhľade organizmu.  Napr. gén zodpovedný za farbu pleti vyprodukuje bielkoviny, ktoré tvoria melanín – pigment. Preto má niekto pokožku bledú, hnedastú, alebo tmavohnedú. Poruchou – mutáciou tohto génu dochádza k rôznym kožným problémom – môžeme dostať rakovinu kože, alebo mať iné problémy s pigmentom. Takto to funguje s každým génom.

DNA
Tisíce rozličných génov tvorí DNA. DNA má tvar skrútenej dvojitej špirály. Tieto malé, okom neviditeľné časti sú podstatou živých organizmov. Vďaka nim sme ľudia a každý jeden z nás je iný. Niekto má blond vlasy a bledú pokožku, ďalší má zelené oči, niekto je vyšší, niekto má viac pieh,…. genetika a gény. Každý človek má iné zloženie génov v DNA. Aj tie najmenšie zmeny v génoch sa navonok môžu výrazne prejaviť.

Uloženie génov
Gény majú v DNA svoje pevné miesto – lokusy. Zmenou ich umiestnenia môžu nastať vážne zdravotné komplikácie, môže od toho závisieť prežitie alebo reprodukcia jedinca. 

Na počte chromozómov záleží
Počet a tvar chromozómov je znakom druhu. Človek má 23 párov chromozómov, čiže 46 chromozómov. Chromozómy tvoria páry pričom jeden sme získali od matky a druhý od otca. Z toho vyplýva, že kým každá bunka v našom tele má 46 chromozómov, tie pohlavné majú len 23 (spermia a vajíčko). Nakoľko sa ale chromozómy párujú, spoja sa s druhou pohlavnou bunkou a vznikne základný reťazec DNA. Takto sa prenáša genetická informácia z rodičov na dieťa.
Iný počet chromozómov majú zvieratá.  Človeku najviac podobný šimpanz má chromozómov 48, prasa 38, včela 16 a rak až 116.
Akákoľvek zmena génu sa prejaví zmenou bielkoviny, ktorú produkuje. Zmeny môžu byť pozitívne – evolúcia – ľudstvo sa postupne prispôsobuje novým podmienkam. Ak je zmena negatívna dochádza k mutácii génu a tým pádom k zhoršeniu zdravotného stavu a rôznym ochoreniam.